Veronika Sivoková
Keď múze nestačí klopanie na okno
Deň. Dva. Týždeň. Týždne. Mesiac... Chytím pero, nájdem nepopísaný papier, zavriem oči a čakám. Čakám na ňu ako na krásne teplé počasie. No ona nikde! Už ani hádam nezrátam, koľko dní je tomu.
Ako hovorí moja mama, som večný študent. Za jedno, áno, som naozaj lenivá :-) A ležím si za tým! Ale zas, škola ktorú som si vybrala ma naozaj baví. Tak prečo to nenaťahovať? To, že trojhodinová cesta vlakom mi pripadá už ako môj osobný spomalený vrah,sa snažím vnímať a lá rýchlejší vyhráva. A aby som nezabudla - milujem dve veci! Jeho a tie malé čierne písmenká na papierových listoch, ktoré tvoria úžasné príbehy kníh. A S nimi zaspávať! Vtedy mi aj ľadové decembrové noci pripomínajú horúce augustové obedy na terase. Tak olalá, písať A čítať! ;-) Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
Deň. Dva. Týždeň. Týždne. Mesiac... Chytím pero, nájdem nepopísaný papier, zavriem oči a čakám. Čakám na ňu ako na krásne teplé počasie. No ona nikde! Už ani hádam nezrátam, koľko dní je tomu.