Niektoré z nich sa hrabú v minulosti, prítomnosti aj budúcnosti, melie sa politika, vzťahy osobné aj pracovné, vzťahy medzi národnosťami, národmi, štátmi, dokonca aj UFO pripletajú do diskusií. Diskutuje sa veľa o zvieratách, rastlinách i hviezdach, o chudobe i boháčoch, celebritách i marginalizovaných skupinách, aj o závislostiach, kriminalite, či rôznych ďalších sociálno-patologických javoch.
Nakoniec sa mi však predsa podarilo nájsť tému, ktorá moja očakávania naplnila. Je to téma základnej morálky spoločnosti – akejsi jej chrbtovej osi, ktorá zaručuje „zdravosť spoločnosti“. Práve ona z môjho pohľadu „drží“ (má držať) pokope spoločnosť a dáva zmysel jej existencii. O tom sa mlčí a dokonca z môjho pohľadu prebieha akási „hra na skrývačku“. Skrývame narušenie hodnôt za „hodnotovú pluralitu“ a tvárime sa, že to je presne to, k čomu by sme mali smerovať. Dumáme nad rôznosťou sociálno-patologických javov a ich možnými riešeniami, ktoré práve chýbanie tejto „chrbtovej osi“ spoločnosti spôsobuje. Odborníci varujú, že pribúda chudoby, násilia, odcudzenosti, ľahostajnosti, sociálnej korózie. Hľadáme mnohoraké spôsoby, ako ich odstraňovať, riešiť problémy s nimi súvisiace. Namiesto toho, aby sme si položili otázku, ktoré sú to tie pravé hodnoty, spoločnosť ozdravujúce a dávajúce zmysel jej konaniu i životu nás samých. Kde sú? Prečo sa z nášho života vytrácajú? Kedy sa z neho začali vytrácať? Čím sa stali pre nás nepodstatné alebo kvôli čomu sme prestali vidieť ich životnú dôležitosť pre seba? Kto nám ich berie?
Pokúsiť sa nájsť odpovede na tieto otázky – a zrejme ešte aj na ďalšie otázky, ktoré s touto témou budú úzko súvisieť. Myslím si, že by sme sa mali pokúsiť začať o tejto téme nahlas a otvorene hovoriť. Aby sme nemuseli riešiť dookola len dopady chýbania týchto základných hodnôt v rôznych oblastiach života spoločnosti i v živote nás samých. Aby sme nemuseli žiť v spoločnosti, v ktorej nič nedáva zmysel. Budeme hovoriť o téme, o ktorej sa mlčí, hoci by sa onej mlčať nemalo? Kto sa pridá?
